MARTIN KVAPILÍK: Nedochádza nám, že deti sú najväčšou radosťou života

Vyučený technický kybernetik, ktorý pracuje v českom strojárstve. A s nadšením diskutuje, učí a rozpráva o ľudskom tele a sexualite. Nehanbí sa priznať, že na tieto témy nahliada ako kresťan. V poslednej publikácii si kladie provokatívnu otázku: Prečo sa stávať jedným telom? V minirozhovore aj o tejto knihe dostáva odo mňa tú istú otázku Martin Kvapilík.

Napísali ste knihu Proč se stávat jedním tělem. Tak prečo?
Pretože dnes spolu ľudia žijú často bez svadby, ale ich telá sa pritom zjednocujú deň za dňom, bez ohľadu na to, čo si o tom myslia a či plánujú svadbu. Sme skrátka stvorení tak, že náš sexuálny život sa hlboko zapisuje – fyzicky, biologicky – do našich tiel. Snažím sa spájať kresťanský pohľad na manželský život s pohľadom vedy a tiež s “matematikou vzťahu” medzi mužom a ženou. A snažím sa čitateľovi ukázať manželstvo ako ten najlepší variant pre sexuálny a životný vzťah muža a ženy.

Stávať sa jedným telom je cestou k jednote. Majú byť manželia jednotní? Ako by sa manželská jednota mala prejavovať? 
Nielen manželstvo, ale každá láska je určitou dobrovoľnou stratou slobody. Pokiaľ sa máme radi, potom ale v týchto kategóriách vôbec nepremýšľame. Ale i manželia často žijú to svoje “jedno telo” v rôznej miere. Kľúčom k úplnejšiemu pochopeniu manželstva je plné a bezpodmienečné prijatie tela svojho manželka – manželky, so všetkým, čo k telu patrí. Teda aj so zdravím a chorobou, s plodnosťou a neplodnosťou.

Nielen manželstvo, ale každá láska je určitou dobrovoľnou stratou slobody. Pokiaľ sa máme radi, potom ale v týchto kategóriách vôbec nepremýšľame.

Sám máte štyri deti. Pre niektoré páry je to čosi nepredstaviteľné. Prečo je dnes také ťažké prijať aj viac detí?
Neviem, či sa to dá nejako zovšeobecniť, rôzni ľudia majú svoje rôzne dôvody. Môže to byť strach byť iní ako priatelia či kolegovia, obavy z reakcií príbuzných, a mnohé ďalšie obavy a strachy. A môže to byť tiež sebectvo. Ale myslím si, že najčastejšie ľuďom včas nedochádza, že deti sú najväčšou radosťou nášho života. Omnoho väčšou než cestovanie, profesionálna kariéra a vysoká životná úroveň. A mnoho ľudí na to skutočne príde, až keď im je 45 a viac, ale už je často neskoro. Preto je dôležité vopred si neobmedzovať počet detí a vždy sa pýtať: môžeme teraz prijať ešte jedno ďalšie dieťa? Čím skôr, tým lepšie. Skôr, než bude neskoro.
Nemyslím si, že mám veľa detí. S úctou hľadím na manželov, ktorí majú detí šesť alebo desať. Skôr hovorím priateľom, ktorí majú len dve deti, že ich majú skutočne málo. A že si tak škodia svojej vlastnej manželskej láske. Pretože láska sa posilňuje tým, že sa rozdáva a zväčšuje. A tiež sexuálny život získava s každým tehotenstvom novú dynamiku.

Najčastejšie ľuďom včas nedochádza, že deti sú najväčšou radosťou nášho života. Omnoho väčšou než cestovanie, profesionálna kariéra a vysoká životná úroveň.

V knihe Proč se stávat jedním tělem používate svoje vlastné skúsenosti, vychádzate aj z vášho náboženského presvedčenia, no nezabúdate ani na vedecké fakty. Skutočne hrá veda v prospech manželstva?  Dá sa vedecky dokázať, že manželstvo je lepšie ako ne-manželstvo alebo že mať deti je lepšie ako ich nemať?
Vyššia spokojnosť ľudí žijúcich v manželstve a majúcich deti je štatisticky preukázaná na sociologických výskumoch v USA i v EU. Ale kvôli výskumom by sa predsa nikto z nás neženil ani nemal viac detí. Láska a manželstvo nie sú o vede, ale o rozhodnutí. Chcem ťa mať rád, chcem ťa mať rada. Je to skôr o zdravom rozume, zdravej intuícii a o láske než o vede.
Z vedeckých faktov sa mi osobne asi najviac páči, že bolo výskumom dokázané, že žena s každým dieťaťom získava niekoľko inteligenčných bodov naviac. Takže maminky s viacerými deťmi majú preukázateľne vyššie IQ ako bez nich. (Pozn.: MK odkazuje na výskum prof. Craiga Kinsleya a Dr. Kelly Lambertovej, podľa ktorého tehotenstvo a výchova detí majú na ženy-matky pozitívne účinky čo sa týka rozpoznávacích schopností alebo zlepšenia činnosti mozgu či pamäte. Má to dva dôvody: hormóny a stimuláciu mozgovej aktivity vďaka výchove detí.)

V publikácii spomínate zaujímavý údaj: človek má v sebe približne trilión buniek: za číslom jedna nasleduje 12 núl. V každej bunke ale pracujú proteíny tzv. kinesiny. Takýchto “mikrostrojov” pracuje v bunke až 100-tisíc. Sám pracujete v strojárenstve a ľudské telo je úžasný „stroj“. Ako dlho by vám trvalo ho zrekonštruovať?
I rekonštrukcia jednej bunky nášho tela je úplne mimo našich možností. A na túto krásu a zložitosť stvorenia práve upozorňujú i ľudia z lekárskej fakulty na Harvarde, kde používajú pojem mikrostroja pre výučbu študentov.

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s